Sprostredkúvať spontánny pocit je prvotným zámerom impresionizmu a impresionistov, ktorí preferujú jasnosť nastolenú technikami tzv. „plenérizmu“ (z fr. en plein air – na voľnom priestranstve) pred zatemnením v priestoroch ateliéru. Na zvýraznenie foriem a vzdialeností, impresionistická maľba má za úlohu využívať vo veľkej miere kontrasty farieb a vibrácie, spolu so zvýraznením postupov, medzi ktoré sa zaraďuje perspektíva. Realita v podobe súčasnosti, neutíchajúci pohyb a toto obdobie moderny ponúka umelcom množstvo pozoruhodných podnetov.
Impresionisti, charakteristickí svojou permanentnou náladovosťou, svojím nevšedným i pominuteľným šťastím, ktoré sa nachádza v kráse a jedinečnosti prítomného okamihu, sú nezaujatí klasickým objavom – nezmyselným hľadaním, ktoré bolo neodmysliteľné u klasicistov – krásneho ideálu a večného princípu, základného obsahu vecí a javov.
Medzi maliarov, ktorí najviac poznačili toto obdobie charakteristické svojou vyprchateľnosťou a netradičným vnímaním krásna, možno zaradiť nasledovných velikánov:
Camille Pissarro– medzi jeho najznámejšie obrazy patria napríklad Červené strechy alebo Žatva. Tiež je to jeho dielo „Gelée blanche“ , ktoré bolo vytvorené v roku 1873 a v ktorom Pissarro sleduje tradičnú sféru zeme. Zachytáva dedinský pohľad (blízko dedinky Pontoise), aby sa mohol sústrediť na svetelný efekt zoskupenia, na chromatický vzruch vzbudený kombináciou a vzájomnou polohou bledých farieb. Tie totiž nakládol do nepravidelných útvarov, vďaka rýchlym a neriadeným pohybom štetca.
Auguste Renoir– maliar, ktorý sa podpísal na dielach ako Dáždniky alebo Tanec v Moulin de la Galette (1876). Slnečné lúče prechádzajúce cez listnatú korunu stromov, ktoré nechávajú priestor na vytvorenie mnohopočetných svetelných efektov decentnej intenzity – rôznorodé nuansy vznikajúce na farebnom základe scény a protagonistov tejto významnej situácie: ide o veľmi prehĺbenú štúdiu „plenérizmu“ , kde sa hry tieňov a svetla stávajú nenahraditeľnými a neodmysliteľnými elementami maľby.
Alfred Sisley– impresionistický maliar, ktorého diela ako Čln počas záplav(1876), vytvorený v Port-Marly alebo Cesta k Mantes dodávajú tomuto markantnému obdobiu impozantný nádych. Na obraze Člnu počas záplav možno badať záblesky vyprodukované svetelnými hrami s hladinou vody, ktoré modifikujú svoj primárny aspekt, hlavný charakter každodennosti v mnohých impresionistických maľbách. Práve ten bol mnohokrát zobrazovaný tiež anglickými umelcami.
Claude Monet– jeden z najvýraznejších osobností impresionistického umenia, tvorca obrazov ako Východ slnka, Dáma so slnečníkom alebo „Gare Saint-Lazare(1877)“. Hneď vedľa jednotlivých firiem a industriálnych prístavných zoskupení Pissarra tu máme sériu zasvätenú Monetovi a parížskej stanici, ktorá pozostáva z jednej z „hlavných náletov“ impresionistov, čo sa týka technických aspektov moderného života. Avšak, spontánny atmosferický charakter tam i naďalej pretrváva.