Súd rozhodne uviedol, že hromadné zachytenie bolo legitímne a nevidí žiadny dôkaz, že systém bol zneužitý.
Parlament revidoval právomoci dohľadu v roku 2016 a zaviedol nový dozorný orgán. Kritici tvrdia, že systém je stále chybný. Aké právomoci sú napadnuté na súde?
V roku 2013 Edward Snowden odhalil, že GCHQ – britská odposluchová agentúra – tajne zhromažďovala komunikácie posielané cez internet v priemyselnom meradle.
Mohla by znovu zjednotiť komunikáciu, filtrovať a potom analyzovať zvyšok na čokoľvek, čo je užitočné na ochranu národnej bezpečnosti.
Hromadné sledovacie programy odhalili:
· "Tempora" – hromadné ukladanie všetkých internetových prevádzok GCHQ by mohla ťažiť
· "Karma Polícia" – pokus katalogizovať webové návyky každého používateľa, ktorý sa dá nájsť
· "Čierna diera" – digitálna knižnica s viac ako 1 biliónom internetových "podujatí"
Agentúra by tiež mohla získať údaje a obsah od svojich amerických partnerov a spoločností vrátane spoločnosti Apple, Google a Facebooku.
Prevádzkovatelia kampane tvrdili, že tieto zberné systémy porušili právo na súkromie – vo štvrtok sa Európsky súd pre ľudské práva dohodol.
Čo povedal súd?
Rozsudok uviedol, že systém, ktorý odhalil pán Snowden, jednoducho nemal žiadne náležité záruky, pretože viedol k úplne "necielenému" zhromažďovaniu informácií.
V praxi to znamenalo, že GCHQ môže vnímať osobné informácie, aj keď nemá nič spoločné s ohrozeniami národnej bezpečnosti.
Rozsudok uviedol: "Hoci neexistujú dôkazy, ktoré by naznačovali, že spravodajské služby zneužívajú svoje právomoci – naopak, [britský dozorný úradník] zistil, že výberové konanie dôkladne a svedomito vykonali analytici, súd nie je presvedčený, že bezpečnostné opatrenia, ktorými sa riadi výber držiteľov [internetových káblov] na odpočúvanie a výber zachytených materiálov na vyšetrenie, sú dostatočne pevné, aby poskytli primerané záruky proti zneužitiu.
"Najväčším problémom je však absencia robustného nezávislého dohľadu nad selektormi a kritériami vyhľadávania, ktoré sa používajú na filtrovanie zachytenej komunikácie."
Súd tiež kritizoval právomoci požiadať internetové spoločnosti, aby odovzdali "komunikačné údaje" – základné technické informácie o tom, ako si ľudia vymieňali informácie.
Povedal: "Obsah elektronickej komunikácie by mohol byť zašifrovaný a aj keď by bol dešifrovaný, nemusia odhaliť nič o poznámke o odosielateľovi alebo príjemcovi.
"Súvisiace komunikačné údaje na druhej strane by mohli odhaliť totožnosť a geografickú polohu odosielateľa a príjemcu a zariadenia, cez ktoré bola komunikácia prenášaná.
